Interview s Martinom Balážom
jedným zo zakladateľov firmy Goldmann Systems
Scrollujte
Spoločnosť Goldmann Systems vznikla v septembri 2000. Od začiatku je so spoločnosťou spätých niekoľko ľudí, vrátane úplne prvého zamestnanca – Fera, ktorý v tíme zostal dodnes.
Už po necelom roku firma získala prvého veľkého klienta – Slovenskú sporiteľňu. Spoločne sa pustili do systému Asset Manager určeného pre riadenie finančných aktív. „Trúfli sme si na to a Sporiteľňa si trúfla nám uveriť,“ spomína dnes s úsmevom Martin Baláž, jeden zo spoluzakladateľov firmy Goldmann Systems. Martin o sebe hovorí, že je tvrdohlavý. Dostatočne na to, aby podnikanie nevzdal. Ani po dvadsiatich rokoch podnikania mu nechýba vášeň pre nové technológie, ale predovšetkým rozvaha, pokora a vzácny nadhľad.
Goldmann Systems má dnes 35 technologických špecialistov a za sebou desiatky zaujímavých projektov. Špecializuje sa na systémy pre správu finančných aktív, digitálne bankovníctvo, vývoj na mieru a v poslednej dobe aj oblasť telemedicíny.
V rámci oslavy 20-tych narodenín firmy sme pripravili malú sériu rozhovorov so zaujímavými ľuďmi, ktorí tvoria príbeh Goldmann Systems. Príbeh začíname práve s Martinom Balážom.
Pred dvadsiatimi rokmi prichádzali na Slovensko viaceré nadnárodné korporácie. Aj napriek ponukám pracovať pre viaceré nadnárodné spoločnosti si sa rozhodol založiť si vlastnú firmu. Čo Ťa lákalo na podnikaní?
Vždy som sa chcel venovať softvéru. Koncom 90-tych rokov bol trh plný internetových poskytovateľov a predajcov hardvéru. Začínal som v roku 1997 v IBM Global Network, potom som pracoval v spoločnosti Computel. Chodili sme po domácnostiach a po firmách roznášať modemy, štandardom bolo pripojenie do Internetu cez fixnú telefónnu linku tzv. dial-up, ktorá je pre dnešnú generáciu už úsmevná. Keďže softvér bol u mojich vtedajších zamestnávateľov na druhej koľaji, rozhodol som sa ísť vlastnou cestou.
Spoločnosť Goldmann Systems – čo vlastne znamená jej názov?
Firmu sme takto pomenovali z úplne prozaického dôvodu. Pôvodne sme začali vyvíjať softvér pre právnickú klientelu a zdalo sa nám zaujímavé volať sa Goldmann & Stein. Od tohto zámeru sme po necelých dvoch rokoch upustili a časť tímu sa presunula do spoločnosti Globenet, ktorú odkúpil jeden z pôvodných zakladateľov. Ponechali sme si v názve Goldmann a k nemu sme už celkom nekreatívne doplnili slovo Systems. Pri Goldmann Systems sme už zostali.
Prvé roky Goldmann Systems
Aké boli prvé chvíle Goldmannu?
Prvé roky sme fungovali ako mnoho malých firiem – veľa vecí sme robili svojpomocne, za minimálne náklady, učili sme sa na vlastných chybách. Sídlili sme v malom rodinnom dome, mali sme dialup pripojenie do Internetu, počítače sme si skladali z komponentov z Agemu. V porovnaní s dneškom sa projekty po technologickej stránke riešili na kolene. Nechýbal nám však drive a schopnosť dotiahnuť veci do konca.
Podmienky na vývoj systému na prelome tisícročí dnes vyvolávajú skôr úsmev na tvári. Dáta sa prenášali na disketách, pripojenie na internet bolo pomalé a nestabilné.
Je to tak. Žiadna Wi-Fi, žiaden cloud, žiadne mobilné pripojenie. Stav riešenia sme priebežne ukazovali tak, že sme naložili plný kufor techniky, prišli ku klientovi s hodinovým predstihom, všetko porozkladali a napojili. Notebook sme mali vo firme až neskôr a len jeden a delili sme sa oň viacerí. Stál šialených 60.000 korún (cc 2.000 Eur) a získali sme ho po známosti.
Počítače boli v tom čase nedostatkovým tovarom na Slovensku, technika sa dovážala zo zahraničia, na hraniciach nechýbali kontroly.
V tom čase sme mali v Rakúsku klienta, pre ktorého sme vytvárali softvér pre monitoring predaja. Tento chlapík predával v stánkoch rýchleho občerstvenia kurence a chcel si sledovať tržby a vyhodnocovať, ako počasie a ďalšie faktory ovplyvňujú ich výšku.
Vozili sme cez hranicu počítač a pokladňu s váhou na prezentáciu stavu riešenia.
„Kam idete?“ Pýtal sa nás colník zakaždým, keď sme išli cez hranicu. Kontrolovali všetko – od čísla motora na 16-ročnom aute, ktoré už nemalo žiadnu hodnotu, až po vlastnoručne poskladaný počítač v kufri. Nevedeli pochopiť, že nemá sériové číslo, tak sme pred druhou jazdou SN vymysleli a prilepili na zadnú stranu počítača.
„Do Viedne“
„Na čo?“
„Za kamarátom.“
„Kde býva?“
„Na Triester Straße“, jediná ulica, ktorá mi v tej chvíli napadla.
„Was? Triester Straße??“ Nezakrýval údiv a so zdvihnutým obočím dodal „Choďte“. Až neskôr sme si uvedomili, že Triester Straße je dlhá priemyselno-obchodná ulica. Prechody cez hranicu boli zakaždým dobrodružstvo. Vždy si na to spomeniem, keď prechádzam cez Berg.
Prvým veľkým projektom dnešného Goldmann Systems bol Asset Management pre Slovenskú sporiteľňu. Ako si spomínaš na jeho začiatky?
Bola to veľká zhoda okolností. Prvá veľká príležitosť prišla už po niekoľkých mesiacoch. Zadanie bolo vytvoriť aplikáciu na zelenej lúke. Slovenská sporiteľňa sa v tom čase začala venovať oblasti Asset Managementu a nemali systém, s ktorým by mohli nový biznis rozbehnúť. Úprimne, my sme ho nemali tiež. Ale mali sme v tíme odborníkov, ktorí sa v tejto téme orientovali a mali za sebou niekoľko vývojárskych projektov.
„Trúfli sme si na to a Slovenská sporiteľňa si trúfla nám uveriť.“
Keď sa pozrieš na vašu klientelu dnes, ako sa menil prístup a očakávania firiem za posledných 20 rokov?
Ako v čom. V projektoch zameraných na backoffice agendu sa požiadavky v čase zásadne nemenia. Je to stabilný trh a agenda je jasne daná. Zmeny sa týkajú najmä automatizácie procesov, ktoré doteraz prebiehali ručne, alebo na papieri. V prípade digitálnych kanálov sa veci menia zásadne, je to veľmi dynamická oblasť. Od digitálnych kanálov sa dnes očakáva väčší komfort v oblasti poradenstva, poskytovať online služby je pre banky nevyhnutný štandard, o ktorom sa nemusíme baviť.
Dnešní bankoví klienti sú oveľa sofistikovanejší ako boli pred 20-timi rokmi. Predtým sme museli všetko riešiť osobne na pobočke, dnes vybavíme väčšinu vecí v online svete. Banky významne znížili počet pobočiek, čo má za následok väčší tlak na digitalizáciu ich vlastných služieb. Z menšieho počtu obslužných miest a s menším počtom ľudí potrebujú obslúžiť rovnaký alebo väčší počet požiadaviek klientov.
Prvý „krach“ po dvoch rokoch
V živote firmy sa prirodzene objavia aj slepé cesty – nevhodné investície, stratové projekty.
„Slepým cestám“ sme sa nevyhli ani my. V začiatkoch sme všetko, čo sme zarobili, hneď aj investovali. Úprimne, nie vždy v správny čas a správnym smerom. Dva roky sme sa napríklad venovali vývoju systému Web Office, ktorý obsahoval viacero podnikových aplikácií. Boli sme presvedčení, že sa táto (pre nás) užitočná vec vo firmách určite uchytí. Veľa času sme venovali propagácii systému a obchodným aktivitám, ale získali sme asi len troch klientov. Na tejto „odbočke z cesty“ pracovala časť tímu a stál nás veľa nákladov. Až sme sa jedného dňa pozreli na takmer prázdny účet a o budúcnosti Web Office bolo rozhodnuté.
Ako s odstupom času vnímaš niektoré investície, ktoré nevyšli podľa očakávaní?
Nie som typ človeka, ktorý plače nad rozliatym mliekom. Vo firme sme našťastie dokázali včas zistiť, že sme zišli z chodníka. A hoci to tak v tej chvíli nevyzeralo, niektoré slabé investície nám v skutočnosti pomohli niekde úplne inde. Napríklad spomínaný Web Office. S jeho uplatnením sme sa síce netrafili, bol však vynikajúcim základom pre iný softvér využitý inštitúciami štátnej správy. Softvér sme zamerali na personálnu agendu a správu dát zamestnancov. Táto oblasť nepatrila k projektom, na ktorých by sme šialene zarábali. Pomohla nám však pomaly rásť a rozvíjať sa.
Udalosti na Slovensku po prelome tisícročí
V roku 2000 praskla bublina dot-com a spolu s ňou skrachovalo veľa mladých IT firiem. Ovplyvnil tento pád aj vás?
Nás ani nie, skôr to ovplyvnilo zahraničné spoločnosti a americký trh. Na Slovensku to negatívne ovplyvnilo napríklad výkon niektorých podielových fondov až tak, že správcovia museli komplikovane vysvetľovať svojim klientom, že z ich strany nejde o žiadnu „pyramídovú hru“.
Slovensko žilo v prvých rokoch milénia viacerými sociálnymi a finančnými reformami. Ovplyvnilo vás toto dianie?
Definitívne áno. Napríklad nám pomohla privatizácia bánk, štandardizácia a rozvoj v oblasti správy podielových fondov. Neskôr, práve vďaka dôchodkovej reforme (2004), vznikli nové firmy, ktoré spravujú dôchodkové fondy klientov, kde sme získali dva väčšie projekty v jednom roku. V tom čase sa nám stávalo, že klienti sami od seba volali so záujmom o nové systémy. Keďže sme mali k tejto agende blízko, mali sme k cieľu o niečo kratšiu cestu ako naša konkurencia. V rovnakom období došlo k legislatívnym zmenám v oblasti cenných papierov, čo bolo pre nás impulzom k vytvoreniu riešenia pre backoffice kapitálových trhov. V tom období sa objavilo viacero trhových príležitostí, ktoré sme využili naplno.
V Goldmann Systems máte za sebou desiatky projektov na Slovensku, no na zahraničné trhy ste si nesiahli. Prečo?
V roku 2008 sme boli niekoľkokrát na Ukrajine v rôznych bankách a investičných spoločnostiach. Dokonca sme sa aktívne zúčastnili aj na konferencii ukrajinských investičných spoločností v Jalte (polostrov Krym). Pre miestnu Erste Bank v Kyjeve sme mali dodávať systém na správu cenných papierov. Potom však prišla finančná kríza. Pamätám si, ako som v septembri na dovolenke v Tunisku v kiosku uvidel titulku Financial Times s headlinami Lehman Brothers skrachoval, AIG v problémoch. Hovorím si, no pekne. No a presne tak to aj dopadlo.
Kríza zasiahla veľa firiem a zásadne zamiešala karty v oblasti základného technologického rozvoja. Nás pred strmým pádom zachránili prebiehajúce projekty súvisiace s prechodom Slovenska na menu Euro. Kríza nás teda nestiahla dole, ale sekla nás v ambíciách posunúť projekty správy cenných papierov do iných krajín. Toto zhaslo zo dňa na deň. Ďalšie zahraničné aktivity prišli už len príležitostne prostredníctvom dcérskych firiem našich klientov. Systematicky sme sa už zahraničiu nevenovali. Popri Asset Managament a systémoch pre privátne bankovníctvo sme sa začali orientovať na vývoj na mieru.
Krátko nato začali firmy zavádzať online kanály pre svojich zákazníkov. Dnes je jedným z vašich najväčších projektov práve projekt 365.bank pre digitálne služby zákazníkov Poštovej banky. Ako vznikla táto spolupráca?
Rozvoju online kanálov sme sa začali venovať hneď, ako sa trh začal uberať týmto smerom. Vytvorili sme internetové aplikácie pre niektorých našich klientov spravujúcich podielové alebo dôchodkové fondy. Pre Poštovú banku sme dodávali pobočkovú aplikáciu pre predaj podielových fondov. Spolupráci na projekte 365.bank predchádzal projekt dodávky aplikácie pre mobilné bankovníctvo poštovej banky v spolupráci s partnerom z Čiech. Následne si našu spoločnosť vybrala Poštová banka aj pre projekt novej mobile first banky, kde riešime dodávku mobilnej aplikácie, web aplikácie a ich integrácie na back-end systémy.
Významné projekty
Je dobrá biznis príležitosť podľa Teba vecou náhody?
Náhody neexistujú. Na niektoré projekty sme mali jednoducho slabý pud sebazáchovy. Ale u väčšiny platí, že sme ich od začiatku správne technologicky podchytili. Od začiatku sme sa napríklad venovali aplikáciám na princípe tenkého webového klienta, ktorý nebol v tom čase zaužívaný. Stálo to viac námahy, ale neskôr nám tento prístup zabezpečil výhodu pred robustnými systémami konkurencie. Na tú dobu sme mali pri projektoch výrazne jednoduchší roll out – v podstate stačil jeden server a mohli sme systém nasadiť a spustiť pre všetkých používateľov.
Ktorý projekt vás najviac posunul ďalej?
V roku 2001 to bol projekt Asset Management pre Slovenskú sporiteľňu. Za 4 mesiace sme vyvinuli core systém pre správcovskú spoločnosť a za ďalšie tri mesiace sme dodali pobočkovú aplikáciu pre predaj podielových fondov. Ešte sme pomohli aj s vyškolením pobočkových pracovníkov. Tento segment rozvíjame dodnes.
Aktuálne je to určite projekt 365.bank pre digitálne služby banky, ktorý sme získali pred 4 rokmi (v roku 2016). Vďaka projektu 365.bank sme sa výrazne posunuli do oblasti digitalizácie, integrácie a mobilných aplikácií. Nejde však zďaleka len o technologický posun.
Čo bolo pre vás najväčšou výzvou v projekte 365.bank?
Skoordinovať sa.Pre nás a rovnako aj pre klienta bolo v tomto projekte viacero vecí nových. Nová integračná platforma, nový softvér, s ktorým na Slovensku nemalo veľa expertov skúsenosti. Noví ľudia u klienta, noví ľudia u nás v tíme. Zvládnutie novej technológie je výzva sama o sebe. V projekte ako je tento, je však nesmierne dôležité, aby boli všetci zladení – technicky a koordinačne. Najmä z dôvodu, aby všetci chápali, čo sa ide robiť. Aký je zámer a očakávanie, kto má akú úlohu, a aké je správne načasovanie. Je to projekt, ktorý má dopad na celú banku.
Na projekte 365 sa spolupodieľajú jedni z najlepších IT expertov na trhu. Čím je tento projekt zaujímavý pre technológov?
Pre mňa je zaujímavý aj tým, že je silnointegračný. Digitálne kanály vyžadujú prepojenie s inými systémami naprieč celou bankou. V tomto prípade sa integruje možno 25 backend systémov. Niektoré si tvorí banka sama, niektoré robia iní dodávatelia, niektoré – ako napríklad evidencia odcudzených dokladov, sú úplne externé. No a tieto systémy treba prepojiť.
Projekt 365.bank vnímajú viacerí členovia tímu ako prelomový – z pohľadu technológie aj riadenia. Čím to je?
Projekt 365.bank nám veľmi veľa dal. Veľa sme sa naučili z pohľadu samotného riadenia projektu. Kľúčovú rolu tu hrajú aj iné aspekty, než tie, na aké sme boli dovtedy zvyknutí. Tu je dôležité, aby boli všetky služby hotové, aby sa dali navzájom integrovať, aby sa neplytvalo časom. Zďaleka nie sme tak autonómni, ako sme boli zvyknutí u iných projektov.
Budúcnosť digitálnych služieb
Ktoré technologické trendy ovplyvnia náš trh v najbližších rokoch?
Netrúfam si pomenovať trendy na najbližšie roky. Technologický svet sa mení príliš rýchlo. Digitalizácia bude akcelerovať. Aj v takých procesoch, v ktorých donedávna stačilo, aby boli papierové, alebo digitalizované len čiastočne. Situácia okolo corona vírusu k tomu istým spôsobom tiež prispieva a firmy sa zaoberajú aj tým, ako byť na takúto situáciu v budúcnosti lepšie pripravený.
Týka sa to aj zákazníckych online služieb?
Oblasť digitálnych kanálov sa bude rozširovať. Typickým príkladom je omnichannel riešenie. Časť služieb klient využije cez mobil a dokončí ich príchodom na pobočku. Koncepty omnichannel služieb, ktorý prepája zákaznícke kanály a služby sú na trhu síce známe už niekoľko rokov, ale teraz po nich, predpokladám, bude oveľa väčší dopyt.
Je to ale beh na dlhé trate. Iné je technologicky postaviť banku na zelenej lúke, inú situáciu majú banky, ktoré chcú transformovať existujúce procesy do digitálneho riešenia.
Vnímaš priestor na uplatnenie aj pre lokálneho IT dodávateľa? Viacero nadnárodných pobočiek na Slovensku prirodzene preberá korporátne systémy.
Áno, vidím aj tu príležitosť. Domáci dodávatelia poznajú lokálne aspekty, jazyk, orientujú sa v legislatíve. V Goldmann Systems nemáme ambíciu konkurovať nadnárodným firmám s celosvetovým pôsobením, práve naopak. Hľadáme riešenia, ktoré zaplnia medzeru na trhu práve tam, kde sa veľkým hráčom neoplatí vstupovať. Špecializujeme sa napríklad na agendu cenných papierov. Je to na Slovensku malý trh, ktorý nie je pre globálnych dodávateľov zaujímavý. Navyše sú títo hráči pre naše banky príliš drahí.
Goldmann tím
Najväčším aktívom technologických firiem sú jej ľudia. Goldmann Systems je známy okrem iného aj mimoriadnom stabilitou tímu. Čo si na ľuďoch v tíme vážiš?
Cením si samostatných ľudí. Máme v tíme niekoľko skvelých parťákov, ktorí veci vymyslia, nájdu algoritmus, navrhnú systém. Sú otvorení novým technológiám aj prístupom. Prinášajú do projektu neoceniteľnú hodnotu.
Pri tvorbe tímu vsádzaš skôr na známych expertov na trhu alebo podporuješ interných ľudí?
Väčšinou je to kombinácia. Keď sú v tíme ľudia ochotní učiť sa nové veci, snažíme sa do nich investovať. Napríklad technologická platforma, s ktorou pracujeme na projekte 365.bank, nemala na Slovensku veľkú základňu expertov. Väčšina z tímu si technológiu osvojila a doplnili sme ich expertami, ktorí mali skúsenosť s podobnými projektami u iných klientov.
Niečo osobné
Každý človek má svoje ups and downs – spomínaš si na chvíle, keď si mal sto chutí „položiť pero“ a robiť niečo úplne iné?
Smiech. Ak si odmyslím, že sa toto pýtam sám seba každý večer, tak som o tom naozaj vážne neuvažoval. Jednak som dosť tvrdohlavý, aby som to vzdal a tiež nám pomohlo, že sme nikdy neboli naozaj závislí len na jednom projekte, pre ktorý by sme museli firmu zavrieť.
Čo Ťa každé ráno „dostane“ do firmy?
Mení sa to časom. V začiatkoch to bola určite tvrdohlavosť. Človek verí, že sa firma bude vyvíjať dobrým smerom. A vtedy, rovnako aj dnes, je to zodpovednosť. K ľuďom v tíme, ktorí nám veria a zodpovednosť ku klientom, ktorých by sme nikdy nenechali len tak.
Ak by si nepracoval s technológiami, čo by si dnes pravdepodobne robil?
Robil by som pravdepodobne toto isté. Softvér ma lákal vždy. Ak by bolo v čase po vysokej škole viacej softvérových domov, pravdepodobne by som pôsobil v jednom z nich a nezakladal si vlastnú firmu.
Vtedy som inú možnosť nevidel a som rád, že je tomu tak.
Ďakujeme.
